Pripájam sa k Darinke a vyhlasujem letnú akciu "VYPNI TELKU - ZAPNI SEBA"... Aj mňa by veru zaujímalo to, kto ako strávi(l) leto a dovolenkové obdobie. Možno by sme si tak mohli vymeniť navzájom i dovolenkové tipy a inšpirovať sa k návštevám čohosi pekného... Hm? Ja som napríklad bol prvý raz na južnom svahu Chopku a absolvoval krásnu túru po magistrále popod Ďumbier do chaty M.R.Štefánika (s najvyššie čapovaným pivom u nás!). A veľmi príjemne ma prekvapil aj lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline pri Čiernom Balogu (exteriéry filmu Pokoj v duši...). Spoluturisti Bratislavčania iba vzdychali, ako je tam krásne a všetci vospolok sa tam ešte chcú vrátiť...! Veru, je to tak, ako kedysi za našich gymnaziálnych rokov spievala dobšinská country skupina (s Dušanom Mackom, Rajmundom Pelionisom, Milanom Herichom, Karolom Doležalom...), že "... netúž spoznávať cudzinu, dokiaľ nepoznáš Dobšinú"...!
Ahojte! A príjemnú dovolenku na Slovensku (platí aj pre tých, čo sú v zahraničí!)...!
Ďuro

Ahojte všetci, Juraj, v prvom rade snímam pomyselný klobúk, neskutočne si zabodoval. Ja som vždy tvrdil, že v Tebe niečo je a možno z teba aj niečo bude. teraz sa to potvrdilo!!!
Žiaľ som sa nemohol zúčastniť tohto stretnutia, dovolenku som si plánoval v predstihu kvôli pracovným povinnostiam. Ako som videl, zábava bola dobrá a čo ma najviac potešilo, je to, že je chuť sa ďalej stretávať aj v skrátených intervaloch. U mňa je zatiaľ všetko po starom, pracujem stále v rovnakej spoločnosti, staršia dcéra žije stále v Nemec ku, mladšia pred pár týždňami úspešne zmaturovala a v auguste sa chystá do Anglicka, chcela by tam študovať. To je asi teraz všetko, ešte raz Vás všetkých pozdravujem a teším sa na skoré stretnutie. Ahojte.

Bude to asi nosenie dreva do lesa.Ale nedá mi,aby som nepoďakovala Jurkovi za túto stránku,ktorá ma priblížila k vám všetkým. Pokiaľ to bolo predtým cez portál Atlas,mala som problémy s komunikáciou,ale touto cestou je to perfektné.Vidím,že stretnutie bolo milé a príjemné.Verím tomu,že na budúce(čo bude dúfam skor,než za 5 rokov) mi už povinnosti nebudú brániť stretnutiu s vami všetkými.Posielam pozdrav z Čiech a gratulujem k víťazstvu na Italmi(boli sme skvelý).Krásné prázdninové dni praje Katka

Ako vidím pekne ste sa rozpísali ! Chválim nápad s touto stránkou. Vidím, že podoba Vám zostala, akurát ste niektoré (rí) trochu "zhrubli- zosilneli" tak isto ako ja. Takže ma teší, že sa nám asi darí približne rovnako. Potešilo ma, že som videla Alenku Chabadovú,Alicku Štempelovú a Evku Benedikovú aspoň takto, keďže som ich nevidela už dlhšiu dobu (ale aj ostatní ste ma nesmierne potešili!). Teraz niekoľko informácií o mne: stále som vdova s tromi deťmi- dcéra Silvia 28 ročná je bohužiaľ na invalidnom dôchodku, syn Lukáš 24 ročný študuje v Brne architektúru a 10 ročná Karolína je celá ja. S Karolom žijem už 14 rokov na "psiu knižku" zatiaľ to funguje aj bez papierov. Stále (už 15 rokov) pracujem na psychologickom pracovisku KR PZ a prestalo ma baviť zisťovať povahové vlastnosti a IQ klientov. Takže mám už 1. ročník andragogiky za sebou a musím povedať, že ten adrenalín pri skúškach a školské lavice ma veľmi "nakopli". Mala som pocit, že akosi stagnujem, no a teraz som rada, keď stíham. Učenie ma viac baví v tomto veku ako keď som bola mladšia. Vrelo odporúčam každému z Vás, ktorý len trochu nad niečím podobným uvažujete! Občas napíšem nejakú poviedku do časopisu - dám vedieť a môžete písať kritiky. Som rada, že tak dobre vyzeráte a dúfam, že sa ešte na tejto stránke s Vami pobavím! Prajem veľa síl a optimizmu v tejto neistej dobe (ale veď kedy bola istota?). Darka

Asi preto, že som nebol v abecednom poradí na začiatku. Teší ma, že Juraj sa toho ujal a pripravil úvodnú stránku. Dúfam, že viacerí prispejete.

Budem asi reagovať prvá, ale som veľmi milo prekvapená, akú parádnu stránku nám Juraj pripravil. Aj jemu a ostatným organizátorom patrí poďakovanie. Ja si vážim, že sa pravidelne stretávame, pretože to vôbec nie je všeobecné pravidlo. Pre mňa osobne je to aj príležitosť vrátiť sa aspoň na chvíľu do Dobšinej a pospomínať na to pekné, čo som tam prežila aj s vami-milí spolužiaci. Pamätám sa, keď sme maturovali, niekto povedal, že práve končí bezstarostný život a začína realita. Niečo pravdy na tom bolo, teraz to už vieme. Niežeby sme boli starí, len sme trošku skúsenejší. Mám úprimnú radosť z toho, aké máme úspešné deti a že sme všetci ostali "úplne normálni" so zmyslom pre humor. Všetkých Vás srdečne pozdravujem zo Smoleníc. Imika

Milí spolužiaci!
V prvom rade ďakujem organizátorom nášho stretnutia. Štyri roky nášho študentského života boli naozaj pekné. Ja som sa tešil na stretnutie aj pre naše vzťahy,ktoré sme mali. Teší ma, že sme ostali takí - akí sme boli. Pozorne som každého počúval. A naozaj, tak ako píše Imika- sme tí istí -len skúsenejší, vyrovnanejší, vyskúšaní životom. Je skvelé, že všetci prechádzame skúškami života bez radikálnejšej zmeny charakteru. Všetci sme ostali sami sebou. Ani nebolo vidieť, že to bolo stretnutie po ... rokoch. V sobotu akoby zastal čas. Tešili sme sa spoločne, že si máme čo povedať. Čas nám ubehol v dobrej nálade. Vďaka vám všetkým za spoločný čas. Ďuri Tebe vďaka za to, že i cez túto stráku môžeme byť v kontakte. Prajem vám všetkým veľa šťastia v osobnom i pracovnom živote! Milan

Ďakujem, Imika, za ocenenie i za prvý príspevok.
Áno, bolo to veľmi milé stretnutie - a naozaj je úžasné, ako si celý život nesieme so sebou povahové vlastnosti, ktoré sme tak dôverne poznali za štyri roky denného spolužitia (možno by sa takí školskí kolegovia mohli volať "spolužitiaci"... hm?). Až, pravdaže, na jednu maličkosť - dámy opekneli a muži zmúdreli... Alebo nie?