Na tridsiate prvé výročie našej maturity...

Prijmite, všetci, pozdravenie a zopár vtipov - sú tam aj zo školského života...!

...........................

Sentencie na začiatok

• Keď sa pracuje na riešení nejakej úlohy, vždy pomáha, keď poznáš odpoveď.
• V žene ako v rozprávke musí byť dobrý koniec.
• Lepšie je sedem ráz zahynúť, ako raz zdochnúť!
• A bude tu poriadok! – povedala babka a šupla hovno pod posteľ...
• O ženy sa treba starať ako o kvetinky. Treba ich zviazať, zrezať a hodiť do vody!!!
• V týchto dňoch prebieha sčítanie ľudu. Prosíme vás nesúložte, lebo sa, kurva, nedopočítame. Štatistický úrad.
• Ak sa vám vaše zuby zdajú málo biele, tak si staňte pred zrkadlo a natrite si tvár čiernym krémom na topánky.
• Rum dokáže urobiť dnešný večer nádherným na účet zajtrajšieho rána.
• Recept na koktail IDIOT: dva deci Coca Coly + deci Hennessy X.O.
• Peniaze nesmrdia, najmä vtedy, keď ich nemáte

.........................

Školské
Fero je na prijímačkách na veterinárnu fakultu. Nevie si spomenúť odpoveď na žiadnu otázku. Skúšajúci (inak otcov bratranec) sa zo všetkých síl usiluje, aby to ako-tak urobil:
– Dobre. Posledná jednoduchá otázka. Ak ju odpoviete správne, ste prijatý: „Koľko má krava ceckov?“
– Nó... mám to na jazyku... – škrabe sa za uchom Fero. – Neviem si spomenúť, ale dojička má presne dva!
.........................
Dejepis
Zväz sovietskych socialistických republík. Moskva. XXVII. zjazd KSSZ. Vystupuje Čukča, predstaviteľ národov ďalekého severu:
– Drahí súdruhovia! Do Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie sme my, Čukčovia, prežívali iba dva pocity: pocit hladu a pocit chladu. Teraz, v časoch reálneho socializmu, my Čukčovia prežívame tri pocity: pocit hladu, pocit chladu a pocit hlbokého uspokojenia.

Šesťdesiate roky. Zväz sovietskych socialistických republík. Moskva. Ivan si kúpil auto, priviezol si ho domov a pekne zaparkoval pred činžiakom. Na druhý deň pozrie ráno z okna a Záporožec nikde. Išiel to teda ohlásiť na milíciu. Keď ho milicionár vypočuje, prísne vraví:
– Graždanin, pozrite sa tu na túto stenu! Čo vidíte?
– Nó... obraz Vladimíra Iľjiča Lenina. – odpovie popravde Ivan.
– A čo je, graždanin, na tom obraze? Poriadne sa pozrite!
– Lenin, obklopený svojimi najbližšími priateľmi.
– A čo ešte vidíte? Čo drží súdruh Lenin v ruke?
– Čiapku. – hovorí Ivan.
– No, tak to máme! Vladimír Iľjič Lenin, obklopený svojimi najbližšími priateľmi a drží si svoju čiapku v ruke... A vy!?! Vy si necháte auto stáť na ulici!
.........................
Iné
V temnej uličke prepadne lupič mladú ženu. Kričí:
– Vyzleč sa!
Mladá žena dá zo seba dolu drahý kožuch...
– Všetko dolu! Vyzleč sa do naha!! – nestačí to však lupičovi.
– Keď ja sa hanbím... – odporuje mladá žena.
– Nemáš sa čo hanbiť! – vysvetlí lupič. – Ja som bývalý lekár!

Hovorí Fero Mišovi:
– Počuj Mišo, ty si zase včera načierno pálil nejakú lavórovicu!
– Ale, čo ťa nemá... Ako ti to zišlo na um?! Nepálil. – bráni sa Mišo.
– Len sa priznaj. Tvoji králici v noci môjmu vlčiakovi zase papuľu rozbili.
.........................
Krátko na koniec
V pitevni:
– Sanitár, čo mi to sem vozíte?! Minule sa to bránilo pri pitve!

Príde Ján Slota do vietnamského obchodu a hovorí vietnamskému predavačovi:
– Čo žmúriš oči, ty Maďar!

– Čo by si dal za moju ženu? – pýta sa Fero Miša.
– Nič! – odpovedá Mišo
– Dobre! Je tvoja!!! – súhlasí Fero

– Haló! Zavolajte prosím vášho riaditeľa!
– On je, žiaľ, teraz na objekte. Čo mu mám odkázať?
– Povedzte, že volala jeho manželka, nech sa umyje, keď zlezie z toho svojho objektu...

Recepčná v hoteli sa pýta mladomaželov na svadobnej ceste:
– O koľkej vás mam zobudiť?
– O jednej, o tretej a o piatej. – odpovedá mladá pani.

Stará dievka sa konečne vydala. Prišla hodina pravdy, svadobná noc. Pustia sa do toho, keď sa nevesta ozve:
– Drahý, alebo mi ho tam dáš, alebo ho vytiahneš, ale nepohybuj s ním, lebo ma to hrozne znervózňuje.

– To je neslýchané, v akom stave sa vraciaš domov! Ja jednoducho nenachádzam slov!
– Zaplať pánboh!

– Prečo musí vojak položiť život za vlasť? – pýta sa veliteľ vojaka.
– Máte pravdu! Prečo by musel?

– Ako sa vám darí v manželstve?
– Vynikajúco. Ja varím a manžel maľuje obrazy. Potom sa hádame, čo to má byť.

– Pán kolega, prečo ste sa rozhodli študovať práve na našej fakulte? – pýta sa dekan na prijímacích pohovoroch.
– Ale tatko, fakt, nechaj tie blbé otázky. – odpovedá